Je tu ďalší piatok a znova pozerám ako bude cez víkend. Počasie ma vydržať a má byť ešte o čosi krajšie a teplejšie. Neváham a plánujem ďalší výstup v rámci výzvy Srdce na horách. Tentokrát volím Vtáčnik, ktorý je najvyšším vrcholom v rovnomennom pohorí a pevne verím, že podmienky budú naozaj dobré a bude to lepšie, ako to bolo naposledy.
Je nedeľa ráno a pomaly sa balím. Už som na odchode, keď vyťahujem turistickú obuv a prekrútia sa mi neveriacky oči. Od posledného výstupu som ich zabudol vyčistiť a sú celé od zaschnutého blata. Rýchlo teda ešte čistím obuv a s malým oneskorením vyrážam. Cesta je o niečo dlhšia, ale pri počúvaní audio knihy rýchlo zbehne. Konečne som v Zemianskych Kostoľanoch a odbočujem na Kamenec pod Vtáčnikom. Za dedinou pokračujem ďalej, keď zrazu po pravej strane vidím „vesmírne“ mestečko. Netuším, čo to je a až keď prídem bližšie vidím, že je to glamping rezort (glamping alebo glamourous camping, je forma luxusného kempovania).
Trasa
Po necelých dvoch kilometroch prichádzam na parkovisko Sekaniny. Parkovisko je malé a už je tam zopár áut. Zaparkujem na kraji, prezujem sa a vyrážam. Naplánovať trasu mi trochu trvalo, pretože na Vtáčnik vedie niekoľko trás z každej strany. Jeden okruh sa dá začať od Gepňarovej doliny, ale rád si trasy skracujem a volím Bystrinčianskú dolinu. Dá sa takto ušetriť približne kilometer trasy po „nudnej“ asfaltke.
Začínam po modrej značke. Dolinou sa tiahne potôčik Bystrica, ktorý spríjemňuje cestu. Ide sa veľmi dobre a až na malú skupinku psičkárov, nikoho nestretávam. Dolina ma len mierne stúpanie a idem pomerne svižným tempom. Zlom nastane keď prídem k zrúcanine domu. Ide o „Horný dom“, z ktorého sa dá pokračovať po modrej, alebo okruhom po žltej. Volím žltú a prichádza prvé vážnejšie stúpanie, ktoré ma značne spomalí.
Pomaly postupujem ďalej a stále nikde ani živej duše. Cestou ma rozptýli veverička, ktorá sa mi nakoniec schová. Čoskoro prichádza hlad. Chcel som počkať s jedením až na vrchole, ale keď vidím, že to mám ešte hodnú chvíľu, tak nakoniec volím uprostred lesa prvú prestávku. Započúvam sa do hlasu prírodu a užívam si ten pokoj. Pauza padla vhod a s novými silami pokračujem ďalej.
Otvorené výhľady
Trasa sa začína kľukatiť a niekoľkokrát sa mi podarí stratiť značenie trasy. Hľadanie sťažuje aj to, že po zime je na zemi stále veľa suchého lístia a nevidno vychodenú trasu. Pomocou mobilu a GPS sa mi podarí nakoniec dostať na Kláštorskú skalu, kde už stretávam prvých turistov. Dám si menšiu pauzu a vyleziem na skaly pozrieť si výhľad. Z tejto strany nič moc a tak sa dlho nezdržím a pokračujem po červenej značke po hrebeni ďalej.
Asi po 20 minútach prichádzam na Vtáčnik, kde je už väčšia skupinka ľudí. Obchádzam dominantný kríž a pred sebou sa mi otvorí vyhliadka. Vďaka dobre viditeľnosti ma prekvapí, čo všetko je vidno, počnúc Strážovskými vrchmi, Malou Fatrou, Veľkou Fatrou až po Nízke a Vysoké Tatry a ešte ďalej. Počasie je ideálne, nie je príliš horúco a nefúka takmer žiaden vietor. Zložím sa a hodnú chvíľu oddychujem. Skupinka si robí fotku a začujem, že opodiaľ je ešte krajší výhľad. Nechávam veci tak a idem sa pozrieť. Ako pokračuje červená značka, tak po minúte prichádzam na ďalšie skaly, kde sa odkryje ešte viac západná strana. Výhľad je naozaj parádny.
Horolezecká skala
Ostal by som dlhšie, ale nakoniec ma vyženie čas a tak sa teda pustím žltou značkou dole. Celou cestou znova takmer nikoho nestretnem a aj dole sa ide príjemne. Na záver nepokračujem po žltej značke smerom na Paukovu dolinu, ale odbočujem doľava na skaly Hrádok. Myslel som si, že som už niekde dole, ale za kopčekom ma prekvapí roklina, rebríky a reťaze. Našťastie zísť sa dá pomerne rýchlo a dokonca ma predbiehajú mladí horolezci, ktorí zliezali skaly. Pod skalami som zazrel ďalšie skupinky a na chvíľu som sa zastavil, aby som videl, ako im to ide. Tak pokračujem ďalej a musím sa chvíľu rozhliadať, pretože tu už som zišiel z hlavného chodníka a musím hľadať správnu lesnú cestu. Za malú chvíľu som už znova na začiatočnej modrej značke a k autu to už je len chvíľka.
Pri aute ešte chvíľu oddychujem a pozerám na štatistiky. Vtáčnik, ktorý ma prekvapil svojim výhľadom, mám za sebou. Okruh mal 15,66 km a zvládol som ho za 5 hodín čistého času (k tomu som mal tri prestávky 15, 5 a 45 minút). Počasie tentokrát vyšlo na jednotku a obohatený o nový vrchol a výhľad odchádzam spokojne domov.
Ak sa chceš so svojou túrou a svojimi zážitkami podeliť aj ty, pošli nám svoj text na podpora@srdcenahorach.sk. Radi ho zverejníme 😉.
