Po zdolaní jarnej výzvy sa vrhám na letnú a plánujem výstup na ďalší vrchol. Rád chodím na túry cez týždeň, keď je menej ľudí a tak volím piatok, kedy majú byť ešte znesiteľné teploty. Až neskôr si uvedomím, že v piatok je voľno (sviatok Cyrila a Metóda), ale to ma od túry už nemôže odradiť. Neodradí ma ani to, že som aktuálne bez auta a musím naplánovať aj autobusový presun do Vrátnej doliny, odkiaľ chcem ísť na Veľký Kriváň.
Je piatok a začiatok výletu je ako zo zlého filmu. Najskôr ma ráno nepotešia zábery z webkamier ktoré ukazujú, že vrcholy Malej Fatry sú zahalené mrakmi. Verím však, že sa vyčasí a odchádzam na autobusovú stanicu, kde dorazím na poslednú chvíľu. Tam ma čaká malý šok, keď zbadám, koľko ľudí čaká na autobus. Keď pristaví autobus, kalkulujem či sa vôbec do neho zmestím a v duchu už sa zmierujem s tým, že o hodinu ide ďalší spoj. Na moje prekvapenie však po chvíli pristaví ďalší doplnkový autobus a tak si na chvíľu vydýchnem.
Druhý šok chytám z vodiča. Ten si to reže zákrutami o sto šesť. V jednej zo zákrut sa mi ruksak s kamerou zošmykne po podlahe a padá po schodoch. Obleje ma studený pot. Technika je našťastie v poriadku, horšie to však znáša môj žalúdok. Keby som tušil, čo za cesta ma čaká, dal by som si aj Kinedryl. Posledných 15 minút je kritických a modlím sa, aby som sa nepovracal.
Trasa
Konečne vystupujem a sadám si na lavičku, kde to chvíľu predychávam. Čerstvý vzduch pomôže a môžem sa vydať na cestu. Z tejto severnej strany vedú na vrchol tri turistické trasy a jedna čiastočná sa dá ísť lanovkou, ktorou išla väčšina osadenstva autobusu. Po žltej trase cez Poludňový grúň som už šiel minule na Stoh, priamou strmšou zelenou značkou hore nechcem ísť (tou sa chcem vracať) a preto schádzam nižšie po ceste, odkiaľ idem na zelenú značku smerom na Sedlo za Kraviarskym.
Cesta začína po prekročení potôčika priamo do kopca a hneď sa ozývajú nohy, na ktorých mám miernu svalovku po včerajšom cvičení. Postupne sa vyčasuje a napriek všetkému sa v tieni lesa ide veľmi príjemne. Cestou stretávam viac motýľou ako ľudí. Teplota pomaly stúpa a chcem zhodiť vetrovku, ale keď vyjdem do sedla nechávam si ju kvôli vetru radšej na sebe.
Zo sedla pokračujem po modrej značke a prvú menšiu prestávku volím pri rázcestníku Chrapáky. Hodím do seba desiatu a pokračujem žltou značkou na sedlo Bublen. Tam stretávam prvú väčšiu skupinku ľudí. Nemám však dôvod zastavovať a idem ďalej po červenej značke. Mraky z vrcholkov sa už dávno dvihli a aj napriek tomu, že slnko hreje, je teplota veľmi príjemná. Nie je veľmi teplo, ani dusno, iba trochu pofukuje. Je to pre mňa taký turistický teplotný ideál.
Ten najkrajší výhľad
Míňam vrchol Pekelník a cesta sa postupne zahusťuje v oboch smeroch. Odtiaľ sa už ide po hlavnom hrebeni, na ktorom sú krásne výhľady na obe strany. Na vrchole je už celkom dosť ľudí a z južnej strany dosť fúka. V závetrí si nájdem miesto medzi ostatnými a okrem jedla si vychutnávam už spomínané krásne výhľady. Malú Fatru už mám celkom prechodenú a aj keď všetky výhľady sú krásne, ten z Veľkého Kriváňa je pre mňa najkrajší. Oddýchnem si nejakú polhodinu a idem ešte spraviť zopár záberov
Keď ma tak trochu ženie čas
Nakoniec je čas pobrať sa domov. Pozerám na rázcestník, na ktorom ukazuje, že dole je to hodina a pol. Keď pozerám, že autobus mi ide o hodinu dvadsať, tak sa veľmi nepoteším. Zmierený s tým, že pôjdem ďalším spojom, idem dolu po červenej značke do Snilovského sedla, ktoré je niečo kúsok nad lanovkou. Cestu zbehnem za niečo cez 10 minút a tam ma prekvapí druhý rázcestník, na ktorom ukazuje čas dole už len hodinu.
Púšťam sa po zelenej strmej značke popod lanovku dole. Tu už znova cestou stretávam len minimum ľudí, nakoľko väčšina asi volí lanovku. Cesta dáva zabrať mojim kolenám. Na jednu stranu sa nechcem hnať, na druhú však nechcem, aby mi autobus ušiel niekde pred nosom. Nechcem si však pokaziť náladu a nastavím sa na to, že bude ako bude.
Dole nakoniec prichádzam luxusne 10 minút pred odchodom autobusu. Okruh mal necelých 11 km a zvládol som ho za 4:20 h (celkový čas aj s prestávkami bol 5:30). Nebyť toho divného začiatku dňa, tak lepší štart do letnej výzvy som si asi ani nevedel predstaviť.
Ak sa chceš so svojou túrou a svojimi zážitkami podeliť aj ty, pošli nám svoj text na podpora@srdcenahorach.sk. Radi ho zverejníme 😉.
