Po menšej pauze a období nepriaznivého počasia prichádzajú teplé dni a mňa to už znova láka na hory. Do konca Jarnej výzvy ostávajú necelé 2 týždne a tak neváham a plánujem ďalší výstup. Vyberám si Predné Solisko a striehnem znova na počasie, keďže v tomto Tatry vedia byť dosť zradné. Na piatok to vyzerá sľubne. Prehováram kamaráta a dúfam, že sa výlet podarí.
Vo štvrtok ešte sledujem vývoj počasia a pozerám na web kameru z Chaty pod Soliskom. Vyzerá to tam všelijako a mraky sa rozpustia až poobede. V piatok ráno však neváhame a ideme smer Štrbské Pleso. Aj napriek tomu, že je piatok, tak cesta je plynulá a rýchlo zbehne. Priznám sa, že v Tatrách som už dlhšiu dobu nebol a tak ma prekvapí suma parkovného na celý deň, ktorá je 10€.
Trasa
Od parkoviska vedia priama cesta popri lanovke, ktorá končí pri Chate pod Soliskom. Aj vďaka tejto lanovke je Predné Solisko jeden z najľahšie dostupných štítov vo Vysokých Tatrách. Na chatu však vedie ešte jedna cesta, ktorá je síce o niečo dlhšia, ale aspoň sa tak nebudeme vracať po tej istej ceste. Počasie je na jednotku a vrchol je krásne vidieť.
Začíname po modrej značke, no už po chvíli za hotelom Kempinski prechádzam na červenú Tatranskú magistrálu. Prvá hodina sa pri minimálnom prevýšení ide veľmi pohodlne. Prichádzame ku Rázcestie pod Furkotskou dolinou, kde prechádzame na žltú značku. Začína prvé stúpanie a slnko sa začína do nás opierať. Vo vyššej časti sa cestička približuje k Furkotskému potoku, ktorý nás už len pohľadom osvieži. Pomaly uvažujeme nad pauzou, ale keď vidíme na rozcestníku Škutnastá poľana, že na chatu je to už iba 15 minút, tak pokračujeme ďalej.
Prichádzame ku Chate pod Soliskom a skôr, ako dáme oddych a desiatu, pozrieme sa na smerovník, aby sme vedeli, koľko to máme ešte na vrchol. Vraj hodina. Ani nie veľa, ani nie málo. Oddychujeme, vychutnávame si slnko a naberáme nové sily. Okolo nás však poletuje roj dotieravých múch a tak po chvíli radšej pokračujeme ďalej. Ideme po červenej značke do poslednej fázy z najväčším stúpaním.
Záverečný výstup
Skaly a slnko dávajú trochu zabrať, ale aj napriek tomu sa ide relatívne v pohode. Niekde v polovici kopca sa na chvíľu zarazíme pri pohľade na dve mladé slečny, ktoré svojím oblečením tu vôbec nepatria. V ľahkej obuvi a letných šatách si tu robia fotky. Nesúdime, veď aj takto sa dá vychutnávať príroda a pokračujeme ďalej. Vrchol máme čoskoro na dosah.
Odfotíme sa pri kríži a dávame si znova pauzu. Kocháme sa krásnymi výhľadmi, kde na jednej strane sa týči Kriváň a na druhej Satan. Tatry sú úžasné, hlavne keď sa podarí počasie. Malá hŕstka ľudí sa postupne preriedi a ostávame tu už iba 8 ľudia. Vidíme však ďalších, ktorí si to šľapu hore. Nechce sa nám, ale nakoniec ideme dolu aj my. Pri zostupe narazíme dnes už druhy krát na jedného turistu. Pozdravíme a ideme ďalej. Voda sa nám v tom teple pomaly míňa a tak znova stojíme na Chate pod Soliskom a dopĺňame zásoby.
Náhodne stretnutia neexistujú
Dole ideme potom po priamej modrej značke. Štrbské pleso máme takmer celý čas pred sebou a tak približovanie rýchlo ubieha. Pri Štrbskom plese tretíkrát narážame na toho jedného turistiku a už sa smejeme, že to nie je náhoda a dáme sa do reči. Nakoniec túru končíme pri pivku, kde dávame záverečné posedenie.
Túru hodnotíme veľmi pozitívne a bola to naozaj taká oddychovka. Bolo však vidno, že ešte nie sú prázdniny, lebo ľudí bolo na Tatry naozaj málo (pre nás to bolo však plus). Okruh mal 11 km a zvládli sme ho za necelých 5 hodín čistého času. Keď odchádzame, posledný krát sa obzrieme za Predným Soliskom a vidíme, že už ho zahalili mraky. Sme vďační, že počasie nám cez deň vydržalo.
Ak sa chceš so svojou túrou a svojimi zážitkami podeliť aj ty, pošli nám svoj text na podpora@srdcenahorach.sk. Radi ho zverejníme 😉.
